Vždy, keď myslím na moje detstvo, spomeniem si hlavne na to, ako sa tváril môj otec. Spomínam si na všetko, čo je spojené s ním, pretože práve on sa mi spája s tými najkrajšími spomienkami, ktoré mám. Je to zvláštne, lebo chalani si pamätajú všetko možné, len nie čas strávený s otcom. Ale toho času, ktorý som s ním strávil ja, bolo tak málo, že práve to sa mi najviac vrylo do pamäte. Je zvláštne, že si začneme uvedomovať, čo sme mali až vtedy, keď sme už starší. Môj otec neustále pracoval, ale robil, čo mohol, aby si na mňa našiel čas aspoň počas víkendu. Aj keď to bolo pre neho ťažké a často bol zo mňa unavený, nikdy mi nepovedal, aby som išiel preč a nechal ho oddychovať.

… čo robíte vy pre svoje deti?…

Ak je pre dieťa niečo dôležité, tak práve to, že si naň vie otec urobiť čas aj vtedy, keď už je vyčerpaný. A ten môj ma pravidelne brával na ryby. Koľko ráz som šiel v piatok spať a on ešte nebol doma. Ale ráno vždy prišiel za mnou a zobudil ma. Zobral udice delphin a išli sme ku rybníku. Bol to náš rituál, ktorý som miloval, dokonca aj vtedy, keď sa mi ráno vôbec nechcelo vstávať. Išlo ale o niečo úplne iné, nie o vstávanie. Bola to proste naša tradícia.

… vytvorte si svoj vlastný zvyk…

Mal som úžasný príklad toho, ako by sa mali rodičia správať ku svojim deťom. Napriek únave, napriek starostiam, môj otec tu vždy pre mňa bol. A ja som vedel, že musím urobiť to isté, keď ide o moje deti. Nesmiem sa im otočiť chrbtom a vždy ich musím vypočuť. Práve otec je predsa niekto, kto je silný a kto sa nikdy neunaví. Tiež som si s nimi vytvoril tento zvyk a chodíme spolu na ryby. Rozprávame sa o celom týždni, o veciach, o ktorých sme sa rozprávať nestihli. A ja to milujem. Myslím si, že ony sa na to tešia tiež. Aj keď sa im ráno nikdy nechce vstávať. Dúfam, že si to odnesú so sebou.