Deti vnímajú svet inak a vôbec ich netrápi, či sú hračky po zemi. Keď vojdete do detskej izby, a tam „akoby spadla bomba“, to najhoršie čo môžete spraviť je, že Vám rupnú nervy a na dieťa nakričíte. Treba na to ísť vysvetlením a milým slovom. Len tak dosiahnete čo chcete.

 
Učiť dieťa upratovať treba začať už v skorom veku, okolo prvého roka života. Vtedy dieťa prežíva napodobňovaciu fázu a všetko čo robíte vy – zametanie, umývanie, atď. – je preňho zaujímavé. Toto treba využiť! Treba s dieťaťom jeho hračky začať upratovať a ukazovať mu, kam patria. Samozrejme že to nepôjde hneď, ale po čase sa to dieťa naučí. Treba však byť trpezlivý, od takéhoto malého dieťaťa nemožno očakávať, že Vás poslúchne na slovo. Musíte byť trpezlivý a hlavne dieťa chváliť. Aj keď namiesto 20 kociek uprace 10. Dieťa ocení Váš záujem, a preto buďte pri ňom, prihovárajte sa mu, vysvetľujte mu. Upratujte vždy  v rovnakom čase, aby si dieťa zvyklo na postupnosť a režim.
 
Deti sú od prírody súťaživé, tak to môžete využiť. Z upratovanie môžete spraviť súťaž, napríklad o to kto pozbiera viac plyšákov. Alebo ho len nabuďte poznámkou typu „Neverím, že toto dokážeš upratať do 5 minút.“ Upratovanie spravíte zaujímavým aj tým, že si na papier budete písať koľko dieťaťu aj Vám trvali jednotlivé činnosti a pri ďalšom upratovaní sa tieto časy budete snažiť prekonať.
 
Každé dieťa má niečo, čo ho motivuje. Vy sami najlepšie viete, čo na Vaše dieťa platí. Či už je to sladká odmena, alebo výlet na ihrisko. Nikdy však pred dieťaťom nenapravujte to čo upratalo ono. Napríklad ak zle poskladá nohavice, radšej to opravte keď dieťa nebude pri Vás. Takéto veci by dieťa len demotivovali.

 
Ak už nič nepomáha, použite starú osvedčenú metódu – veci čo nie sú upratané nahádžte do vriec na odpad a schovajte. Ak ich dieťa bude chcieť získať späť, musí pre to niečo spraviť.
 
Dieťa sa nikdy nenaučí upratovať, ak to nebude vidieť u Vás. Buďte mu príkladom a uvidíte, že to pôjde ľahšie.