V podstate už do detstva som sa tak trochu čudoval jednej veci. Ak mali začať prázdniny, ja osobne som sa tešil na to, ako budem chodiť von s kamarátmi, že sa konečne slobodne zabavím v neďalekom meste, no ešte viac pri neďalekých jazerách, kde bolo každý rok kopec srandy a zážitkov. Samozrejme som sa tešil aj na prechádzky a hľadanie húb v neďalekom lese s otcom a veľmi som sa tešil aj na to, že si v pokoji môjho bytu pozriem množsvo seriálov, filmov a že si zoženiem nejaké videohry či knižky.

Tieto všetky predstavy a ich konečné vyplenenie ma robili šťastným. Preto som sa tak trošku čudoval, ak niekto zabil týždeň či aj dva tým, aby si vybavoval cestovanie do krajiny, kde nikoho nepozná, nepozná ich jazyk, strávi niekoľko veľa nudných hodín dlhým a uspávajúcim cestovaním, nakoniec bude väčšinu času v hoteli a v podstate nezažíva zážitky s kamarátmi, nezažíva ten pocit domova, filmy a knižky sú v cudzom jazyku,… nehovoriac o tom, akú vysokú čiastku takýto výlet stojí a kým sa človek vráti, už je polovica letných prázdnin preč.
Skrátka aj v tomto smere, čo sa týka predstavy prázdnin, dovolenky a cestovania nemá každý rovnaký smer a pohľad.

je odkaz, ktorý mi v tomto tvrdení dáva za pravdu a zaoberá sa podobnou témou, ktorú si môžete prečítať takisto.
Ja viem, túlať sa stále po okolí je trochu obmedzené, veď aj ja som si počas prázdnin vždy našiel čas, kedy som cestoval. Nie však za hranice. Slovensko má ešte množstvo hôr a lesov, vrchov, prekrásnej prírody, ktorú ešte nemám celú preskúmanú. Práve za touto krásou chodievajú turisti práve sem. A my to máme takpovediac rovno pod nosom. Skúsme preskúmať náš prírodný kraj a určite uvidíme a pocítime tú krásu, ktorú má náš domov.
• Človek predsa nemôže spoznať svet, pokiaľ nespozná v prvom rade svoj domov.